Vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov bol účastníkom mnohých napoleonských bitiek. Osudnou skúškou preňho bol finálny boj v Bitke troch cisárov pri Slavkove.

Ruským vojskám v protinapoleonskej koalícii velil samotný imperátor Alexander I., ktorý osobne zamietol neštandardné taktické návrhy Kutuzova na možno rozhodujúce zmeny pre hlavnú bitku.

Pri sťahovaní sa ruskej armády z územia Rakúskeho cisárstva trasa presunu viedla územím dnešného Slovenska, kde bolo treba urobiť niekoľko zastávok na oddych, preskupenie plukov a doplnenie zásob. Dočasným hlavným štábom imperátora Alexandra I. 4. decembra 1805 bola letná rezidencia Habsburgovcov v Holíči. Tu si rozložila tábor aj armáda Kutuzova. V budove manufaktúry na výrobu majoliky bola pravdepodobne zriadená poľná nemocnica. Potom, ako sa Alexander I. rozlúčil so svojimi vojskami z balkóna zámku, urýchlene vyrazil aj so svojou suitou späť do Petrohradu.

Ustatá a polohladná armáda pokračovala v ceste na východ. Trasa viedla cez Senicu, Rišňovce, Nitru, Vráble, Levice, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Košice, Prešov, Bardejov a Svidník. Počas celého tohto putovania Slováci poskytovali ruským vojakom všemožnú pomoc, potraviny, krmivo pre kone. Je známe, že v dňoch 18.-19. decembra 1805 sa Kutuzov so svojím štábom zastavil v kúrii v Rišňovciach. Práve tu sa v roku 2012 pri príležitosti 200. výročia víťazstva ruskej armády nad napoleonskými vojskami vo Vlasteneckej vojne r. 1812 konalo slávnostné otvorenie pamätného parku a múzea vynikajúceho ruského vojvodcu generál-feldmaršala M. I. Kutuzova.

Tento rozsiahly projekt sa podarilo zrealizovať vďaka iniciatíve a osobnej zainteresovanosti vtedajšieho starostu Rišňoviec Karola Laboša. Expozičné priestory múzea sa využívajú na usporadúvanie rôznych historicko-kultúrnych podujatí.

Koncom decembra Kutuzov dorazil do Košíc, kde sa spoločne s mešťanmi zúčastnil novoročných osláv. Neskôr Michail Illarionovič so srdečnou vďačnosťou spomínal na pohostinnosť a priateľskosť slovenského národa. Slovensko si uchovalo historickú spomienku na vojvodcu a na tie časy, ktoré strávil v tejto krajine. Okrem múzea v Rišňovciach sú po Kutuzovovi v mnohých mestách pomenované ulice, umiestnené pamätné dosky. V Šintave sa nachádza busta vojvodcu.

V súčasnosti sa s podporou Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave rozvíja úzka spolupráca medzi tými mestami a obcami, ktoré si pripomínajú a ctia meno ruského vojvodcu.

Malojaroslavecké vojensko-historické múzeum r. 1812, ktoré sa zúčastňuje väčšiny slovenských podujatí spätých s osobnosťou M. I. Kutuzova, iniciovalo projekt založenia medzinárodnej asociácie pod názvom Plejáda kutuzovských miest. Cieľom projektu je ďalšie posilňovanie medzinárodných vedecko-muzeálnych vzťahov a trvalé uchovanie pamiatky vojvodcu v Rusku a zahraničí. Tento pôvodne rusko-slovenský, no výhľadovo široký medzinárodný projekt, sa ďalej šíri, pripájajú sa k nemu nové mestá a krajiny späté s menom generál-feldmaršala a ťaženiami ruskej armády v období Napoleonských vojen. Vytvára sa tak užitočná platforma pre rozvíjanie historicko-vedeckých, muzeálno-výstavných a iných medzinárodných projektov s historickou tematikou.